Reportáž o 14. marci 2009: Dva rôzne svety

Sobota, 14. marca 2009, sa niesla v duchu osláv, príhovorov a spomienky na historickú udalosť, ktorá dodnes rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Fakt, že je spoločnosť v názore na 14. marec 1939, dátum vzniku Slovenskej vojnovej republiky rozdelená, dokazuje aj to, že spomenuté oslavy istých skupín mali aj svoj kultúrny a občiansky protipól v rámci kultúrnej akcie Dosť bolo ticha či zhromaždenia Iniciatívy Bratislavčania povedzme NIE neonacistom! Každá strana reprezentovala, vyzdvihovala a stála za odlišnými ideami, myšlienkami, filozofiou.

Nielen vďaka peknému počasiu sa v sobotu 14. marca zhromaždil početný dav na bratislavskom námestí SNP. Práve tu totiž, päť minút pred dvanástou, zorganizovala iniciatíva Bratislavčania povedzme NIE neonacistom pokojnú demonštráciu. Hoci bolo zhromaždenie o 12:30 rozpustené zástupcom mestskej časti Staré mesto, záujem povedať NIE neonacistom, ktorých chceli na oslavu „Slovakštátu“ pochodovať Bratislavou neutíchol. Dôkazom je presun účastníkov demonštrácie z námestia SNP na Poštovú ulicu.

Od skorého rána tam bola naištalovaná výstava Ľuba Stacha – Návrat stratených. Stacho originálnym spôsobom znázornil to, čo sa pred 70-timi rokmi v satelite nacistického Nemecka odohrávalo, a čo v sobotu niektorí oslavovali na neďalekom Hodžovom námestí. Autor výstavy stvárnil tváre obetí režimu, ktorý tu počas existencie slovenského štátu existoval, na kameňoch z lomov, ktoré sa nachádzali v blízkosti koncentračných táborov. Práve do týchto, a im podobných táborov, boli za Slovenského štátu deportovaní židovskí spoluobčania, ktorí „nevyhovovali“ režimu spred 70 rokov.

Uskutočnila sa v rámci akcie DOSŤ BOLO TICHA, ktorá v sebe spojila aj koncert či diskusie proti fašizmu – s historikmi i členmi protifašistického odboja. Aktivity pod hlavičkou DOSŤ BOLO TICHA zorganizoval publicista Peter Getting s podporou OZ Ľudia proti rasizmu a ďalšími organizáciami či združeniami. Podporu aktivitám vyjadrili aj historici zo Slovenskej akadémie vied, či niektorí umelci. Výstava Návrat stratených vyvolávala počas celého dňa u okoloidúcich rôzne reakcie. Redakor Rádia Expres Sergej Danilov na svojom blogu cituje jedného z organizátorov Juraja Kissa, predsedu občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu „Istý pán jeden z kameňov dokonca pobozkal. Iná pani si zase zaspomínala, ako za jej mladosti brali židov – jej susedov – na deportácie a do koncentrákov. Boli aj opačné názory. Jeden z okoloidúcich sa spýtal, či sa hanbia za vlastný štát.“ Kiss s Gettingom vyzdvihli fakt, že ľudia spolu diskutovali.

Pokračoval k svojim

Pán, ktorý sa ľudí okolo výstavy spýtal, či sa hanbia za vlastný štát pokračoval Poštovou ulicou ďalej, smerom na Hodžovo námestie, kde sa pripojil k zhromaždeniu tzv. Nacionalistov za Národ, ktorí neskôr skandovali fašistické pozdravy, na základe čoho bola celá „nacionalistická seansa“ neskôr rozpustená. Dostávame sa k hlavnému bodu ich sobotňajšieho programu soboty 14. marca, k spomínanej seanse na Hodžovom námestí. Z predchádzajúcich riadkov si možno vyvodiť, že tohto stretnutia sa zúčastnili milovníci Slovenského vojnového štátu, ktorý vlastných obyvateľov posielal na smrť a exvodca Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba o nich povedal: „My sme slovenskej národnosti, nie židovskej, preto nás to nezaujíma.“ Pred prezidentským palácom sa zišla skupina ľudí nachádzajúca jednotu v uniformite, ktorá je typická pre neonacistickú scénu. Takzvaní národovci boli ovešaní mytologickými znakmi severských náboženstiev, runami, velebili však aj rímsko-katolícku cirkev, hoci práve severania s týmito symbolmi vypaľovali v 10. storočí kresťanské kostoly. Novinár Jakub Filo z Aktuálne.sk si všimol zmätenosť neonacistickej mládeže a píše o nej na svojom blogu. Tieto mytologické znaky boli súčasťou výzdoby konfekčnej značky Thor Steinar, ktorá je obľúbená aj u nacionalistov aj v iných krajinách. Okrem živej módnej prehliadky tohto oblečenia ovplyvneného starou nordickou mytológiou bolo na Hodžovom námestí možné vidieť panoptikum, ktorého živé exponáty boli ako vystrihnuté z neonacistických samizdatov, plagátov alebo fotiek, ktoré si títo „nacionalisti“ veselo vešajú na svoje internetové profily.

Ale sobota, 14. marca 2009, nebola len o oblečení. Bola o zhubnej ideológii, ktoré vešiaky na tieto handry reprezentovali. Je smutné, že priamo pod prezidentským palácom sa konalo, do istého času, pokojné zhromaždenie ľudí, ktorých inklinácia k neonacistom bila ako päsť do očí. Ešte smutnejší je fakt, že samotný obyvateľ tohto paláca, nemal žiadne námietky k tomu, že mu títo fašisti a pseudo-národovci prezentovali svoje názory priamo pod oknami. Bolo by zaujímavé opýtať sa priamo občana číslo 1 na jeho názor ohľadom udalostí spojených so 14. marcom. Predsalen, nevyvoláva vo vás jeho laxný prístup dojem pasivity v tejto otázke, s trochou preháňania možno až dojem tichej podpory? Urobte si sami obraz o tých, ktorí mali možnosť vyjadriť sa, no nevyužili ju. Finále zhromaždenia, ktorému dominovali čierne farby prišlo nečakane rovnako, ako impulz k rozpusteniu tejto maškarády. Priblížme si atmosféru, ktorá na Hodžovom námestí 14. marca panovala.

Nacionalisti alebo neonacisti?

Pred prezidentským palácom sa zhromaždilo asi 400 väčšinou mladých tzv. nacionalistov. Väčšina z nich ale svojím výzorom a správaním pripomínala skôr neonacistov – ťažké topánky, bombery, vyholené hlavy, tetovačky s runami, či nacistickými heslami. Nielen imidžom ich pripomínali, ale aj gestami, ktorými častovali občanov, keď prechádzali okolo výstavy na Poštovej ulici smerom na Hodžovo námestie.

Celý cirkus bol o 14:15h pred prezidentským palácom rozpustený. Dôvodom rozpustenia bolo zvolanie gardistického pozdravu „Na stráž!“ bývalým vodcom Slovenskej pospolitosti Mariánom Kotlebom. Ten polícia aj mestská časť Bratislavy Staré mesto vyhodnotili ako podporu fašizmu. Pán Kotleba pozdravom „Na stráž!“ jasne deklaroval pozadie a ducha, v ktorom sa oslavy 70. výročia slovenského štátu niesli. Po Kotlebovom prejave nadobudli udalosti na Hodžovom námestí rýchly spád. Bývalý vodca Slovenskej pospolitosti bol odvedený políciou, no naše bezpečnostné zložky sa neuspokojili len s ním. Rozvášnený dav nacionalistov a neonacistov bol očividne nespokojný s tým, že im polícia odvádza ikonu, čo dospelo k nasadeniu jazdy a ťažkoodencov. Odvedených bolo viac ako 11 osôb. Len tak na okraj, koľko vyšiel tento policajný zásah nás, daňových poplatníkov? Keď tí, čo sa na Hodžovom námestí 14. marca stretli, majú náš národ tak radi, prečo sa správajú tak, aby na nich musel tento národ doplácať? Človek nemusí byť ekonóm, aby si mohol domyslieť, že ako inak, efektívnejšie, by sa tieto peniaze mohli použiť. Možné, a rozumné, vysvetlenie možno nájsť v samotnom dave nacionalistov, ktorý bol tvorený zväčša mládežou, ktorá má okrem historických súvislostí nejasnosti aj v právnych mantineloch vymedzujúcich priebeh občianskeho zhromaždenia. Ale 14. marca nacionalistom očividne nešlo o pokojný priebeh ich akcie, či finančné náklady, ktoré museli byť na zabezpečenie poriadku vynaložené. Išlo predsa o oslavy a tie vždy niečo stoja. Škoda len, že im ich museli zaplatiť aj tí, ktorí ich „lásku“ k vlasti nezdieľajú.

Čerešničku na torte pripravenej z absurdity, ktorej bolo na Hodžovom námestí 14. marca neúrekom, položili nacionalisti pochodom na Martinský cintorín aj napriek rozpusteniu zhromaždenia. Na samotnom mieste posledného odpočinku prezidenta vojnového prezidenta Jozefa Tisa popraveného za vojnové zločiny, si už tieto indivíduá dávali na svoj slovný prejav väčší pozor a tak sa možno aj cielené Kotlebovo „extempóre“ z Hodžovho námestia neopakovalo. V sobotu, 14. marca, sa občania toho istého štátu rozdelili na dve skupiny, s dvoma rôznymi názormi na našu spoločnú históriu. Kým zhromaždenie tých, ktorí si výstavou, koncertom, diskusiami i zhromaždeniami pripomínali zločiny proti ľudskosti , ktoré sa v slovenskom štáte konali na jeho občanoch, nacionalisti a neonacisti poukazovali na jeho kladné stránky, ktoré však sú diskutabilné a nepodložené. Životy, ktoré tento štát zobral niekoľkým desiatkam tisíc obetí, však hovoria jasnou rečou. Je to realita, fakt z učebníc dejepisu. Taktiež spôsob, akým obidve zhromaždenia prebiehali, sa značne odlišuje. Na Poštovej ulici sa zhromaždili ľudia všetkých vekových kategórií, osobnosti kultúrneho a spoločenského života, študenti, ale aj rodiny s malými deťmi, všetci, ktorí dokážu našu históriu vidieť komplexne, aj s negatívami. Na druhej strane, na Hodžovom námestí, sme mohli vidieť zhromaždenie neonacistov a samozvaných nacionalistov, ktorí oslavovali udalosť, ktorá si takúto pompu vôbec nezaslúži. Rozdiel medzi týmito zhromaždeniami možno najlepšie charakterizuje ich samotný priebeh, teda pokojná, kultúrna akcia na Poštovej ulici a policajný zásah voči zhromaždeniu na Hodžovom námestí, ktorý si pseudo nacionalisti podľa úradov vynútili porušením zákona.

Táto reportáž nemá v úmysle vynášať jednostranné súdy nad tými, ktorí si ju prečítajú a nesúhlasia s jej obsahom. Tento článok poskytuje možnosť samostatne vyhodnotiť hodnoty a názory, ktoré to ktoré zhromaždenie 14. marca prezentovalo. Chceme poukázať na pokojný a občiansky princíp iniciatívy Dosť bolo ticha a na zhromaždenie takzvaných nacionalistov, na ktoré sme nedoplatili len finančne(účasť 350 policajtov). Tieto skupiny totiž zneužívajú demokraciu nato, aby oživovali smradľavý pach totality. To odmietame a nikdy nebudeme oslavovať režim, ktorý na smrť posiela vlastných občanov v mene chorej ideológie nacizmu a fašizmu.